Slovenské vianočné zvyky, tradície a povery pre deti aj dospelých

Obdobie Vianoc je magické a pre mnohých je to najkrajšie obdobie roka. A nejde len o samotný akt rozdávania darčekov. Vianoce sú čarovným časom naplneným vianočnými zvykmi a vianočnými tradíciami, ktoré robia tieto sviatky jedinečnými.

Adventný veniec – nielen slovenská vianočná tradícia

Adventný veniec je v mnohých západných kresťanských cirkvách symbol Vianoc a jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Dnes vence ladíme do farieb interiéru, kedysi mali fialovú farbu s jednou výnimkou. Tretia svieca bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavovala radosť. Zaujímavosťou pre vás možno bude, že sviečky sa majú zapaľovať v opačnom smere, teda proti smeru hodinových ručičiek.

Vianočný stromček – zelená ozdoba sviatkov

Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, zdobíme ho až od roku 1812. Pripravil ho ako prekvapenie pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich. Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku. Nápad pochádza zo starogermánskych zvykov. Pri slnovrate si ľudia nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina. Každá rodina má svoje preferencie v druhu stromčeka, ale aj v štýle zdobenia. Niekto uprednostňuje trblietky, sklenené gule, iný slamienkové ozdoby. Pustiť sa môžete aj do výroby vlastných ozdôb s vašimi deťmi, skrátime im čakanie a užijete si spoločný čas – a možno sa z toho stane nový vianočný zvyk. Aby ste na nič nezabudli, môžete sa inšpirovať našim sprievodcom zdobenia vianočného stromčeka.

Pečenie vianočného pečiva – ďalší zo zvykov na Slovensku

Aj vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Prvé pečivo sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Najobľúbenejšie druhy boli z medu, ale aj zo škvarkov či zázvoru. Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo napríklad orechové pracny. Každý druh potrebuje svoje suroviny aj čas prípravy. Práve linecké pečivo si nenechávajte na poslednú chvíľu, ale pustite sa doň s predstihom. Viac vám poradíme v našom článku. Nie každý je nadšený cukrár, ale ak máte deti, skúste si spolu upiecť napríklad jednoduché medovníčky – bude ich to baviť a možno tak vznikne nová rodinná vianočná tradícia.

Imelo – parazit, pod ktorým sa bozkávame

Celý rok ho takmer nevidíme, no s príchodom zimy sa jeho vetvičky začínajú objavovať na listnatých aj ihličnatých stromoch. V období Vianoc sa zelené kríčky s plodmi menia na vianočnú tradíciu a súčasť takmer každej domácnosti. Svoje príbytky cezmínou a imelom zdobili už Kelti a Slovania a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi. My dnes vešiame zelené, ale aj strieborné či zlaté varianty a dúfame, že bozkom pod imelom si privoláme šťastie.

Vianočné povery, ktoré je dobré dodržiavať

Možno ste aj vy ako dieťa chceli vidieť zlaté prasiatko a snažili sa celý deň až do večera nejesť. Pôst patrí k vianočným zvykom nielen na Slovensku, ktorý má dnes už len trochu inú podobu. Ak ho však nedodržíte, nestane sa vám nič zlé. Ovšem napríklad nepárny počet osôb pri štedrovečernom stole vám vraj prinesie smolu. Odporúča sa mať prestreté aj pre nečakaného hosťa a neodmietnuť žiadnu náhodnú návštevu či pocestného, ako hovoria ďalšie vianočné povery. Pri krájaní jablka dúfajte v hviezdičku. A pri púšťaní lodičiek, aby sa žiadna nepotopila, pretože potom by ste mohli prísť o niekoho blízkeho. Ale nebojte, ide len o jednu z mnohých vianočných povier, ktorým môžete, ale rozhodne nemusíte veriť. Napriek tomu mnohí z nás tieto slovenské vianočné tradície stále dodržiavajú.

Betlehem – viac než 400 rokov stará vianočná tradícia na Slovensku

Jasličky patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich aj neveriacich. Dokonca aj šľachta našla záľubu v betlehemoch a nechávala si ich vyrábať, aby si nimi ozdobila svoje paláce. Ak chcete vidieť skutočné skvosty, vyberte sa na výlet nielen do kostolov v Bratislave či iných miest. Tie jednoduché figúrkové alebo aj papierové betlehemy sa nachádzajú v mnohých domácnostiach a sú ďalším z krásnych vianočných zvykov na Slovensku.

Vianočné zvyky našich predkov

Štedrý deň vrcholí pre kresťanov polnočnou omšou. Ide o starý vianočný zvyk, ktorý sa koná v predvečer sviatku narodenia Krista, pripisovaného nasledujúcemu dňu, teda Božiemu hodu. Zúčastniť sa tzv. vigílie môžu aj nekresťania a ak by ste ju chceli navštíviť vo vašom meste, vopred si zistite, kedy začína. Nie vždy je to presne o polnoci.