Božie narodenie je najdôležitejší deň Vianoc. Poznáte tradície a zvyky, ktoré sa dodržiavajú na Prvý sviatok vianočný?

Väčšina ľudí má Vianoce pravdepodobne najviac spojené so Štedrým dňom, no sviatky sa fakticky začínajú až na Božie narodenie. Prvý sviatok vianočný je pre mnohých dňom pokoja a oddychu po hektickom adventnom zhone a často ho využívajú na rodinné návštevy a oslavy. Kedy sa slávi Božie narodenie, aký má tento deň význam a aké jedlá Slováci tradične pripravujú?

Prvý sviatok vianočný nie je len o dobrom jedle a stretnutiach, ale aj o tradíciách, ktoré spájajú celé generácie. Spolu s 25. decembrom prichádza skutočná duchovná oslava, ktorá má na Slovensku hlboký význam. Zatiaľ čo Štedrý deň býva často ešte plný stresu, Božie narodenie sa spája skôr s pokojným a slávnostným dňom.

Kedy sa slávi Božie narodenie a aký je jeho význam

Kresťania považujú za najdôležitejší deň Vianoc práve 25. december, ktorý je v západnej cirkvi považovaný za dátum narodenia Ježiša Krista. Mária ho porodila v Betleheme, kam sa s Jozefom vydali, aby sa zúčastnili sčítania ľudu. Príchod Mesiáša na svet sa tak oslavuje hneď deň po štedrovečernej radosti, pri ktorej zohrávajú hlavnú úlohu najmä darčeky a rodinné tradície.

Nie len veriaci v tomto období často navštevujú kostoly, v ktorých si významný dátum pripomínajú betlehemami, koncertmi či vianočnými predstaveniami. Na Slovensku je Prvý sviatok vianočný dňom pracovného pokoja, ľudia teda nechodia do práce a majú možnosť splniť si svoje často najväčšie prianie – užiť si čas so svojimi najbližšími.

Čo sa nesmie robiť na Božie narodenie

Oddych od všetkých bežných povinností je spojený aj so starou tradíciou, ktorá hovorí, že na Božie narodenie je zakázaná práca. Zvyky na Prvý sviatok vianočný totiž vyžadujú, aby mali kresťania ticho a pokoj na rozjímanie nad duchovným rozmerom sviatkov. Ľudia by nemali ani upratovať či sa príliš prejedať. Existujú však aj ďalšie veci, ktoré sa na Božie narodenie nesmeli robiť. Bežné neboli napríklad ani návštevy, ktoré by do domu mohli priniesť nešťastie.

Podľa ľudovej kultúry by sa nemal vynášať odpad, zametať, a najmä by sa nemalo prať prádlo. Niekde sa kvôli týmto poverám údajne ani nestlali postele a nesmelo sa ani znovu zakladať vyhasnutý oheň. Všetka táto práca symbolizuje neúctu k tak dôležitému dňu a mohla by k ľuďom pritiahnuť smolu.

Vianočné tradície na Božie narodenie

Povesti hovoria, že aký je deň Božieho narodenia, taký bude aj celý nasledujúci rok. Práve preto je najlepšie zostať v teple domova, bez hádok a stresu, a načerpať silu po náročných niekoľkotýždňových adventných prípravách. Hoci väčšina ľudí dnes berie tieto zvyky s nadhľadom, stále predstavujú určitý spôsob, ako možno 25. december prežiť.

Kľúčovú úlohu tak, aj napriek niekdajším zvyklostiam, zohrávajú návštevy. Zatiaľ čo niektorí sa so svojimi známymi a rodinou stretávajú v kostoloch, iní na Božie narodenie vyrážajú za všetkými babičkami a tetičkami, s ktorými sa nemohli stretnúť pri štedrovečernej večeri.

Medzi ďalšími poverami sa objavujú aj čerstvo znesené vajíčka. V niektorých regiónoch sa tvrdí, že ak sliepka na Božie narodenie znesie vajce, prinesie to do domu šťastie, bohatstvo a plodnosť.

Čo sa je na Božie narodenie

Správne gazdinky majú pre rodinu a priateľov pripravené chutné jedlo, ktoré k Vianociam neodmysliteľne patrí. Práve na Božie narodenie totiž rodiny údajne kládli na stôl to najlepšie, čo si mohli dovoliť. Zatiaľ čo Štedrý deň býval (a v mnohých domácnostiach stále je) skôr pôstny, na Prvý sviatok vianočný si ľudia dopriali výdatné teplé pokrmy slovenskej kuchyne.

Na slávnostný obed si ľudia často šetrili mäso, najčastejšie hydinové. Túto tradíciu si dodnes zachováva veľká časť spoločnosti, ktorá si zvyčajne dopraje pečenú hus alebo kačicu s kapustou a knedľou. Niektorí varia napríklad sviečkovú, silný vývar, iní si pochutnajú na bravčovej pečeni. Okrem týchto typických jedál sa na stole tradične objavuje vianočka, vianočné pečivo alebo sušené ovocie.

V minulosti sa verilo, že chlieb upečený 25. decembra má čarovnú a liečivú moc. Niektoré gazdinky sa tak napriek zákazu obracali, aby pomocou tohto „božieho daru“ prilákali cez prah šťastie.